Takže som si našiel trochu času a napíšem Vám môj príbeh o stretnutí s medveďom. Boli to vlastne 3 stretnutia. Raz som našiel medvediu stopu, neskôr medvedie ho... /exkrement/ a napokon prebehlo stretnutie o ktorom Vám napíšem viac.
Som "polopoľovník". To znamená, že viac poľujem ako lovím. Poľovačka je skôr o hľadaní a lov je o ulovení. Osobne som ulovil len jednu laň. Na poľovačke alebo potulke som bol v lese asi 150 krát. Okrem dvoch prípadov som mal vždy to šťastie, že sme videli nejakú zver. Túto skutočnosť odľahčuje fakt, že sme v jednom z tých nešťastných dní stretli aspoň chlapíka, ktorý sa volá Srnka.
Raz sme sa vybrali spolu so svokrom a švagrom čistiť chodníky. Vzali sme si hrable, motyky a kliešte na konáre. Pýtam sa svokra: „A máme aspoň gumipušku – na medveďa?“ „No pravda, už len ku nám sa bude vláčit!?“ odpísal ma svokor. A tak sme šli. Prichádzajúc pracovným /nie tichým/ krokom na miesto, kde sme mali začať.
Úplne neúmyselne mi padol zrak do malinčia vedľa chodníka – asi 15 metrov vpredu. Poľovnícke oko oveľa rýchlejšie odhalí predmet, ktorý do prostredia nepatrí. Uvidel som medveďa. Medveď sa postavil na zadné, začal ňuchať a kontrolovať okolie. Vtom popri ňom prebehla smerom ku nám malá plyšová hrča. Bolo to asi 20-30 kilové medvieďa. To odrazu zastalo, zjavne nevedelo čo ďalej. Matka, lebo ten stojaci medveď bola jeho matka, sa stále nespustila na štyri. Tu sa zjavil ešte jeden medveď. Bol to taký puberťák. V reči poľovníkov to bol pestún – teda minuloročný prírastok, ktorého zatiaľ stará neodohnala od seba so sveta. Ten mal si viac rozumu ako jeho mladší brat a hneď sa dal vnohy. Stará medvedica zatiaľ stála a vytrvalo pozorovala. Bol na ňu úžasný pohľad. Mala hlavu dokonale okrúhlu s malými ušami. Slnko presvitajúce odzadu jej osvetľovalo hlavu a vytváralo na jej obvode niečo ako svätožiaru.
foto: grizzbassKeď sa pestún prehnal popri matke, tá sa konečne spustila na všetky nohy a pobrala sa za ním. Malý plyšák konečne precitol a pobral sa za ňou. Koniec vystúpenia...
Na záver vari len toľko, že po tomto stretnutí som usúdil, že stretnúť medveďa je zrejme bezpečnejšie ako stretnutie s diviakom. Medveď koná totiž opatrne, diviak skôr impulzívne.
V každom prípade, bol to neočakávaný, nezabudnuteľný a pekný zážitok. Chráňme si prírodu, všetko čo do nej patrí, faunu i flóru. Dostali sme ju krásnu, správajme sa v nej ako hostia.
P.S.:
Ktovie, čo by s našou medveďou rodinou urobili „vyspelí Nemci“, Tí dali odstreliť jediného medveďa v Nemecku, keď sa u nich objavil po 170 rokoch. Chudák Bruno...
foto: Laura Travel
Príspevky
7 komentárov:
Pekny pribeh, aj zaujimavo pisany. Vyrusili ma v nom len 2 veci:
1. že poľovnícke oko oveľa rýchlejšie odhalí predmet, ktorý do prostredia nepatrí, teda aj medveďa. Keby išlo o fľašu Coca-Coly, tak súhlasím.
2. že poľovník skôr len hľadá a lovec aj zabíja. Ja to mám naopak. Pre mňa je poľovník zabiják s puškou a lovec skôr hráč bez pušky. Loví sa všeličo, od rýb, až po ženy a správny lovec je svoj objekt schopný po ulovení pustiť.
3. Nakoniec aj niečo, čo sa mi veľmi páčilo: Chráňme si prírodu, všetko čo do nej patrí, faunu i flóru. Dostali sme ju krásnu, správajme sa v nej ako hostia.
Alino,
Ad. 1.
Názor je subjektivny. Presvedčil som sa o tomto tvrdení niekoľko krát.
Ad. 2
Poľovníctvo je vášeň. Je to podobné ako sex. Ak to robíš s láskou, robíš to v rozumnom čase, rozumným spôsobom, v rozumnom množstve - je to vášeň. Ak nie, je to zvrhlost. Kto nezažil - neuverí, kto neuveril - nezažije...
Ad. 3
Môj postoj k prírode všeobecne je predpokladom podobného postoja aj jednotlivo.
1. nepodcenoval som tvoje oko polovnika, ale vetu, ze medved nepatri do prirody.
2. polovnictvo od hladu a kvoli prezitiu uznavam ako potrebu a prirodny retazec. Akekolvek ine zabijanie je podla mna zvrhlost, aj ak ho robis s vasnou, láskou, v rozumnom čase, rozumným spôsobom, v rozumnom množstve, hoci aj pod nazvom polovnictvo. Stale je to len sproste zabijanie. Dufam, ze ta lan ti zachranila zivot pred umretim od hladu. Keby si ju ulovil lasom a potom pustil, alebo trafil neskodnym uspavacim nabojom a potom pustil, tak to este mozem s prizmurenim oboch oci povazovat za lovecku zabavu a vasen.
Nuž priatelia pekná diskusia sa strhla, tak sa pridám.
1)Tu autor myslel, že oko poľovníka je citlivejšie na zmeny prostredia, stopy, odlomené vetvičky, či zver v malinčí, pohyb. Medveď nie je denno dennou súčasťou malinčia, i keď to je časť jeho prostredia, ale nepatrí tam trvale. Mohol by to autor možno povedať takto: poľovnícke oko je oveľa citlivejšie na vnímanie zmien v prostredí, sígnálov, pohybov atď.
2) Toto je zaujímavá diskusia. Nie som však presvedčení o rýchlom a povrchnom odmietaní poľovníctva najmä jeho funkcie riadenia stavov zveri - teda strieľania. Ak sa poľovník stará o zver, prikrmuje a lieči ju, čistí lesné chodníky, a keď ju s úctou a humánne zabije tak pre úžitok ako aj pre vášeň tak to nie je až také strašné. To by sme museli odsúdiť aj rybárov, ktorý chytajú ryby,francúzov, ktorý chytajú a zabíjajú žaby a slimáky, nie preto, že by boli hladní, ale pre vášeň z pôžitku a chuti. Ak sa pozrieš Alino na svoje hobby či vášeň jazdectvo, tak by sme ho mohli tiež nazvať "sprostým týraním a zneužívaním zvierat" pretože neslúžia na dopravu, ale na uspokojenie vášní.
Preto by som bol opatrný pri vyslovovaní jednoduchých a radikálnych súdov. Skôr by som hľadal čo dobré našej spoločnosti poľovníctvo prináša ale samozrejme aj to v čom by sa malo zlepšovať. Aj keď som skôr zástancom používania fotopušky, snažím sa pochopiť aj tých čo strieľajú zver. Lenže tu musíš vidieť aj tú zver ktorá končí na jatkách, ktorá sa chová v úzkych klietkach, trpí pri prevozoch, zabíja sa často nehumánnym spôsobom, len preto aby uspokojila vášeň dosahovať veľké zisky.
Nemam rad polovnikov a v tom to asi tkvie. Ze som voci nim predpojaty. Ale nebijem ich, ked ich stretnem, niekedy ich dokonca ani nevnimam. Ked sa vsak niekto zacne chvalit, ako s vasnou nieco zastrelil, tak startujem. Beriem, ze robia aj mnozstvo uzitocnej prace, ako prikrmovanie, cistenie lesa a chodnikov, riedenie premnozenej, alebo chorej zveri, odstrel nebezpecneho medveda, atd. Ak to beru ako pracu a nutnost, citia pri tom lutost a venuju dost casu tomu, aby to urobili humanne, bez zbytocneho utrpenia, tak nemam nic proti. Podobne, ako praca na bitunku. Ak je ale pre niekoho zabijanie vasen, tak s tym mam problem. V jazdeni na koni a vo vasnivom zastreleni kona vidim tiez rozdiel. Zastrelenie kona s nechutou, lebo je chory, stary, alebo zraneny a zroneny majitel vie, ze sa onho nemoze postarat chapem. Ani s eutanaziou nemam problem. Ale strielat do niekoho/niecoho ziveho s vasnou? Ved radost v ociach sa da ziskat aj pri trafeni dreveneho terca, alebo utekajuceho umeleho ciela (trap)...
Bohuš, ďakujem za komentár, asi tak to je.
Alino, čo si dáš radšej na romantickú večeru - bravčovinu z prasiatka extrémne rýchlo vykŕmeného na betónpvej podlahe, ktoré nemalo v živote v puse trávu a oblohu videlo len keď ho nakladali do kamióna pred porážkou, alebo z mladého diviaka, ktorý celý svoj život behal po lese, kŕmil sa na paši, slimákoch, korienkoch a bilinách či obilí podľa chuti, jedno ráno vyšiel na pašu, zabolelo ho pri srdci a zhasol?
Vášeň lovu predchádzajú stovky kilogramov krmiva, vrecia vakcín proti KMO /klasický mor ošípaných/, proti besnote líšok, stovky kilogramov soli kvôli minerálom, vrecia vápna na dezinfekciu pôdy okolo kŕmnych zariadení...
Je mi jasné, že neprijmeš môj názor na slušné poľovníctvo, preto si myslím, že diskusiu môžme zastaviť, ale odpoveď na otázku ohľadne jedenia na romantickú večeru by ma zaujímala. (-;
Romanticku-neromanticku, na to ma nedostanes, kvoli romantike by som urcite nezabijal. Ale kvoli zdravemu masu mozno ano, ak by som mal istotu, ze mi to pomoze. Od kamarata veterinara mam vsak info, ze jest zverinu je velmi nebezpecne a on by ju do ust nikdy nevzal. Tak neviem, nevyznam sa v tom, ale odvtedy sa zveriny bojim duplom. Ale beriem, ze nie je polovnik, ako polovnik a ze niektori to robia viac kvoli hentomu a druhi mozno kvoli tamtomu. V kazdom pripade, tazko sa mi chape, ako sa niekto moze tesit, ked nieco zive zastreli. Ja som znamenim Strelec a podla cinskeho Tiger a mozno aj tato kombinacia sposobuje, ze mam lovenie dost rad, ale isiel som sa odbavit na paintball. Myslim, ze odvaha mi nechyba a keby sa vyskytla nutnost zastrelit nieco zive, co sa trapi a neda sa mu inak pomoct, hoci aj cloveka, tak budem prvy, co sa toho chopi, ale este mesiace, alebo roky po tom sa mi ta scena bude premietat pred ocami. Vasen a romantiku v strielani zvierat asi tazko niekedy objavim.
Zverejnenie komentára