Medvieďa na Urpíne

Dátum: 28.9. 2008
Účastníci: Sandro Hojda (14 rokov) a Teo Hojda (13 rokov)
Miesto: Urpín pri Banskej Bystrici
Čas: asi 16:45

Milí priatelia, včera keď som odchádzal zo slávnostného otvorenia a požehnania areálu Kalvárskej hory na Urpíne pri Banskej Bystrici asi o piatej popoludní, začul som zrazu ako sa za mojim chrbtom niečo rúti. Nebol to medveď, ale moji dvaja udychčaní synovcovia Sandro a Teo na bicykloch, ktorí hneď zo seba vyhŕkli: „Videli sme medveďa.“ Najprv som im ani nechcel veriť, veď kdeže by sa na Urpíne medveď vzal. Ale ich prestrašené pohľady a výrok, že na Urpíne sa najmenej mesiac neukážu ma prinútil túto udalosť lepšie preskúmať.

Naozaj stretli medveďa, lepšie povedané medvieďa. Najprv vraj sedelo, potom sa postavilo na všetky štyri nohy a zvedavým pohľadom sa na nich pozeralo zo vzdialenosti asi tri metre. „Bolo mi asi po kolená“, hovorí Sandro „asi tak 60 cm mohlo mať. Neviem aké bolo dlhé, pretože bolo otočené tvárou priamo k nám a ja som v tej chvíli zostal zmeravený. Po piatich sekundách som zo seba vydal zvuk. Chcel som ho pozdraviť hlasným medvedím pozdravom brum, ale v tom strachu som sa zmohol len akési búúú. Medvieďa o krok ustúpilo. Ešte asi päť sekúnd sme sa na seba pekne pozerali a vzájomne obdivovali. Za ten čas som si stihol uvedomiť, že na blízku môže byť medvedica, ktorá k nám nemusí byť taká milá ako toto medvieďa. Ak by nebolo tejto hrozby, určite by sme sa s ním skamarátili. Zavelil som na ústup. Otočili sme svoje bicykle a veľkou rýchlosťou sme sa vzďaľovali od toho miesta.“

Kde to bolo presne?
Medvieďa stretli priamo na ceste, ktorá vedie z Kalvárie na Vartovku. Sandro to opisuje takto: „Keď sme prešli popri opustenej budove bývalej sedačkovej lanovky, pokračovali sme ďalej asi 25 metrov až ku križovatke kde sa cesta rozdvojuje. Práve som chcel odbočiť vpravo, keď som uvidel priamo pred sebou medvieďa uprostred cesty.“ Pozri na obrázok z Google Earth:



Sandrov a Teov obľúbený učiteľ biológie Mgr. Emil Vaško, ktorému sa o stretnutí s medvieďaťom zdôverili sa domnieva, že malé medvieďa bolo asi osamelé, pretože medvedica by s mláďaťom tak zavčasu na prechádzku nevyšla, medvede skôr stretneme podvečer kedy sú aktívne.

K tomuto príbehu nie je žiadna fotodokumentácia, nižšie sú len ilustračné obrázky znázorňujúce ako približne medvieďa vyzeralo.

Bolo o niečo mohutnejšie a tmavšie


Bolo milšie v tvári

Nebolo až také chlpaté a čierne

Nuž milí priatelia, budeme si musieť asi zvyknúť na to, že medvede sú aj na Urpíne. Pri skúmaní tohto prípadu som sa dozvedel, že v tomto roku už medveďa na Urpíne spozorovali. Nie nadarmo tam chodia trénovať mladí futbalisti z FK Jupie Banská Bystrica. Keď im tréner povie pár slov o medveďovi, tak po lesných cestách behajú tak rýchlo, že sa ani medvede nestačia čudovať.
Hubári, športovci, turisti, hvezdári, všetci čo chodievate na Urpín, zbystrite pozornosť, možno budete mať šťastie a stretnete pekné medvieďa, alebo smolu keď stretnete jeho matku ochrankyňu.